História obce

Obec Kaľava existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu.

1300

Prvá písomná zmienka o obci Kaľava.

1453

Kaľava teda bola do polovice 15. storočia súčasťou richnavského hradného panstva, ktoré bolo majetkom rodu Žehranský (Zsigray). Keď rod vymrel, jeho rozsiahly majetok s obcami Žehra, Harichovce, Granč-Petrovce, Oľšavka, Dúbrava, „Szék“, Vojkovce, Kaľava, Ľudovítov dvor, Krompachy, Richnava, Kľuknava, Poproč, Margecany a Oľšavica as dostal pod Spišský hrad (okolo roku 1453).

1464

Neskôr (1464) Spišský hrad s obrovským domíniom pripadol ako donácia od kráľa rodu Zápoľský. Po nich sa dedičnými župami na Spiši a majiteľmi spišského domínia stali Turzovci (1531-1636) a po nich Čákiovci (1638-1848). Pravda, na kratší čas sa niektoré obce mohli dostať ako záloh inému zemepánovi. Tak to bolo aj v prípade Krompách a Kaľavy v 70. rokoch 17. storočia, keď patrili Tököliovcom z Kežmarku.

1635

Kaľava patrila k menším poľnohospodárskym obciam. Koncom 16. storočia tu bolo evidovaných iba 6 domov. Rovnaký počet sa uvádza aj v roku 1635. Obec sa rozrástla až v druhej polovici 16. storočia, keď tu bolo zaevidovaných 152 obyvateľov v 16 domoch.

1672

Prvá známa pečať obce Kaľava z roku 1672.

1776

Obec už v stredoveku bola spravovaná richtárom a 1 – 2 prísažnými. Od 17. storočia existujú dokumenty vydávané obcou, avšak bez overenia pečaťou. Nemajú ju ani v roku 1776, keď svoje urbárske písomnosti overujú iba krížikmi, pretože „pecsacz nemajicze“.

1786

Vlastné pečatidlo si však obec dala vyhotoviť roku 1786. Je oválneho tvaru o rozmeroch 22 x 24 mm. V pečatnom poli vidieť postavu sv. Michala Archanjela držiaceho v pravej ruke váhy a v ľavej meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL KALAVA 1786. Nevieme z akých dôvodov si obec pre svoje pečať vybrala práve sv. Michala Archanjela, ak kostol v obci neexistoval. Pravdepodobne pre jeho obľúbenosť medzi veriacimi. Veď ide o knieža anjelov, ochrancu raja a cirkvi Kristovej (symbolizuje ho meč, prilba, rytierske brnenie), o anjela spravodlivosti, sprievodcu duší do raja (symbolizujú ho váhy). Vo všeobecnosti bol tento vodca nebeského vojska považovaný za veľkého ochrancu proti moci zla.

19. storočie

V každom prípade je potrebné pri tvorbe obecného erbu vychádzať z tejto zachovanej obrazovej pečate. V 60. rokoch 19. storočia ju ešte obec používala na overovanie svojich dokumentov v negatívnej podobe. Koncom 19. storočia Kaľava podobne ako ostatné spišské obce pod tlakom maďarizácie používala zrejme nápisovú pečiatku s maďarským textom. Podobne tomu bolo aj začiatkom 20. storočia, keď si obec dala vyhotoviť pečiatku u budapeštianskeho rytca Ignáca Felsenfelda. Obsahovala text: SZEPESKÁROLYFALVA KOZSÉG SZEPES VÁRMEGYE (1906).

1900

Založenie hasičov asi po roku 1900.

1918

Zriadenie prvej školy v obci po roku 1918.

1932

Obec Kaľava bola v minulosti filiálkou Kluknavy, v súčasnosti patrí pod r. kat. faru v Slatvine. Kostolík (kaplnka) bol v obci postavený až v roku 1932 s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža. Hudák vo svojom diele Patrocíniá na Slovensku síce uvádza, že kaplnka v uvedenom roku bola postavená namiesto staršej, ale dôkazy o staršej stavbe neexistujú.

1949

Elektrifikácia obce a výstavba prvej trafostanice.

1949

Vznik Miestnej ľudovej knižnice v Kaľave.

1950

Výstavba prašnej cesty Kaľava -Kolinovce.

1952

Výstavba troch verejných studní v obci.

1953

Založenie prvého futbalového mužstva – Telovýchovná jednota.

1955

Veľký požiar v obci, pri ktorom zhoreli hospodárske budovy a stodoly od Jánošovho potoka až po č.d. 21.

1962

Výstavba prvého obecného rozhlasu.

1968

Začiatok výstavby Základnej školy (terajšia budova Obecného úrad, Materskej školy).

1972

Kolaudácia základnej školy.

1975

Výstavba asfaltovej cesty.

1975

Ukončenie súkromného hospodárenia v obci, pôdu prevzal OŠM Vojkovce.

1985

Výstavba futbalového ihriska.

1987

Výmena krytiny na budove č. 62 (bývalé Agitačné stredisko)

1988

Začiatok výstavby kultúrneho domu.

1989

Geologický prieskum na zabezpečenie prameňov pitnej vody – pod Sľubicou

1990

Kolaudácia kultúrneho domu

1993

Štátne lesy rozdelené na Obecné lesy a Spoluvlastníctvo Žec a spol. Kaľava, pozemkové spoločenstvo

1994

Plynofikácia obce r. 1994 – 1995

1996

Obnova prevádzky základnej školy

1998

Výstavba trafostanice pod Obecným úradom

1998

Začiatok výstavby domu smútku a kostola

1998

Voľby do orgánov samosprávy obcí
Za starostu obce bol zvolený:
Jozef Bandžuch.
Za poslancov do Obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Jakub Gmuca – zástupca starostu obce,
Ľubica Bandžuchová,
Vladimír Saksa,
Ondrej Rabatin,
Jozef Rabatin,
Zdena Pavlovská,
Ružena Čurillová.
Členmi Obecnej rady sa stali:
Ján Brejčák,
Mikuláš Smolár,
Ján Čurilla.

2000

Rozšírenie miestnej telefónnej siete

2001

Kolaudácia domu smútku, kostola

2002

Voľby do orgánov samosprávy obcí
Za starostu obce bol zvolený:
Jozef Bandžuch.
Za poslancov do Obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Jozef Rabatin – zástupca starostu obce,
Emília Butvinová,
Ján Čurilla,
Ľuboš Rabatin,
Michal Rabatin.

2003

Projekt Register Obnovenej Evidencie Parciel r. 2003 – 2006

2003

Záchyt prameňa pitnej vody Jaseňovec I. etapa r. 2003 – 2004

2003

Obnova asfaltového koberca Kaľava – Kolinovce r. 2003, 2005

2006

Rekonštrukcia obecných komunikácií

2006

2008

Rekonštrukcia asfaltového koberca ciest

2008

Rekonštrukcia oplotenia cintorína

2010

Realizácia projektu výstavby multifunkčného ihriska z fondov EÚ

2010

2014

Voľby do orgánov samosprávy obcí
Za starostu obce bol zvolený:
Stanislav Čurilla.
Za poslancov do Obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Jozef Rabatin – zástupca starostu obce
Emília Butvinová,
Bc. Ľubica Jurčišínová,
Mgr. Silvia Václavíková,
Ján Rabatin.

2016

Prvé folklórne slávnosti v obci Kaľava pod názvom: „Oživenie a rozvoj ľudových tradícií“.

2018

Voľby do orgánov samosprávy obcí
Za starostu obce bol zvolený:
Jozef Rabatin.
Za poslancov do Obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Ing. Roman Banddžuch – zástupca starostu obce,
Mgr. Juraj Čurilla,
Emília Butvinová,
Vladimír Žec,
Stanislav Bandžuch.

2019

Realizácia projektu: Zníženie energetickej náročnosti budov Obecného úradu a Materskej školy.

2020

Výpožička požiarnického auta IVECO Daily od MV SR pre DHZO Kaľava.

2020

Realizácia projektu: Rekonštrukcia budovy Hasičskej zbrojnice.

2021

Čiastočná rekonštrukcia oplotenia cintorína

2021

Výstavba garáže pre hasičské auto DHZO Kaľava.

2022

Realizácia projektu: Rekonštrukcia budovy Centra voľnočasových aktivít.

2022

Voľby do orgánov samosprávy obcí
Za starostu obce bol zvolený:
Ing. Roman Bandžuch.
Za poslancov do Obecného zastupiteľstva boli zvolení:
Emília Butvinová – zástupkyňa starostu obce,
Vladimír Žec,
Stanislav Bandžuch,
Martin Kollárik,
Michal Rabatin.